Rekapitulácia fotiek (a života) v 1/2 r.2016

Rok 2016 sa prehupol do druhej polovice. Už alebo ešte len? Časovo - už! Na druhej strane, ,ak si vezmem do úvahy čo všetko som už za ten čas zažila, divím sa, že je ešte len polrok!
Dovoľte mi teda zrekapitulovať vám tento svoj polrôčik po stránke fotografickej aj životnej.

Prešli štyri roky ale hovorím, že to nebolo tak dávno, keď som nastúpila na strednú školu. Dlhovlasá, červenovlasá, zmätená... A hoci prešiel len mesiac mám pocit, že som maturovala strašne - strašne! - dávno. Čas je zvláštna vec.
Ale naozaj, pred viac ako mesiacom som zložila "skúšku dospelosti". Ako správna "bifľa" na čisté jednotky, zo všetkých 5 predmetov (lebo dať si dobrovoľnú maturitu sa v septembri videl ako dobrý nápad). Rada by som vám povedala nejakú vtipnú historku z maturít, ale nie je o čom. Tému číslo 13 z bioly, z ktorej som mala nočné mory (pohlavné orgány, if you are wondering) som si úspešne nevytiahla a až na breakdown na angličtine (neopodstatnený, ale povedzte mi to vtedy!) to bola fakt malina! Maturita formalita rozhodne platí, hoci som veľmi rada, že som si prešla predmaturitným a cezmaturitným stresom a prajem ho každému, je to užitočný moment, treba zažiť.

V strese som teda bola, priznávam - aj keď skôr ako stres to bola nervozita. Ale menšia ako u mnohých, nakoľko som vedela, že som prijatá na vysokú školu, a nie na jednu. Prijali ma nakoniec na všetky 3: Masarykova Univerzita  - Bioinformatika a Špeciálna biológia, VŠCHT v Prahe (Bioinforma) a Komenského v BA.
- Nuž a doslova nedávno, len týždeň dozadu som uzavrela oficiálnu zmluvu s diablom v podobe zápisu na Fakultu Informatiky Masarykovej Univerzity (ďalej len FI MUNI) kde budem študovať Bioinformatiku.
Hej, mám sklony k sebadeštrukcií.

Takže ako vidíte, v školských záležitostiach som si viedla dobre (veď som urobila aj autoŠKOLU). Podľa môjho rozprávania sa však zdá, že po vzťahovej stránke mi to stagnuje....

Opak je pravdou. Teda nie celkom opak. Myslím, že nie som, a ani tak skoro nebudem, schopná hovoriť o vzťahoch na internete. A už vôbec nie o svojich.

Akokoľvek to môže z predchádzajúcich slov pôsobiť, som nesmierne šťastná!
Mám taký spôsob... niekedy sa sama seba, teraz to už robievam podvedome, spýtam: Si šťastná? 
Keďže sa pýtam, tak aj odpovedám podvedome... a väčšinou zo mňa vychádzajú odpovede ako : Nie som nešťastná alebo Som v pohode.
V poslednom čase si ale odpovedám obyčajným "áno". Naozaj.

Takže takto nejak žijem... Užívam si prázdniny, teším sa na dovolenku s našimi, neteším sa na to, že do konca mesiaca si musím vybrať predmety...teším sa na všetky tie momenty čo ma čakajú a teším sa zo všetkých tých, ktoré už boli.

Pridávam ešte zopár fotiek a na konci link aby ste si pozreli moje fotodobrodružstvá, ktoré pokračujú - dokonca v novej zostave, obohatenej o nový teleobjektív!

Nakoľko však dosť behávam (konečne som schopná zvládnuť 10 kilometrov a som za to veľmi rada!), občas to fotograficky stagnuje, preto pochádza veľa fotiek z rovnakých miest - zväčša z tých, kde trávim viac času.

Tie najnovšie sú z Brna (Kde domov múj...onedlho tady. omg), z hlavného mesta slovenska (dajte si do poriadku hlavnú stanicu prosím, je to katastrofa), z dediny u mojej tety (premačkované fotky!), z Tatier alebo iných prírodných miest :))
Tak teda, na konci rozkliknite link a obzrite si to poriadne!
Ďakujem za návštevu a prajem krásne leto! Snáď sa cez neho ešte ozvem.
Pre aktualizácie ma sledujte na instagrame pod menom mionepond.


LINK: https://plus.google.com/u/0/photos/103380602194349738878/albums/6240851903324386593



Comments

  1. Nádhera, tie tvoje fotky. :)
    K ostatnému: Veľká gratulácia k zmaturovaniu na jednotky, k prijatiu na univerzitu aj k zvládnutiu autoškoly! Zapamätám si, že až budem o dva roky maturovať, nemám sa tomu stresu brániť, hoci myslím, že u mňa to ani nebude problém, lebo stresujem dosť často aj pri menej významných veciach. Ale stres vie občas naozaj pomôcť človeku, to som už zistila pri monitore. :)
    V každom prípade želám ti veľa šťastia na univerzite, ale ešte predtým si poriadne uži prázdniny. :)
    A súhlasím s tým, že naša hlavná stanica v Bratislave je na zaplakanie, preto sa jej radšej vyhýbam. :D

    ReplyDelete

Post a Comment