Brno vo fotografií a (dúfajme, že posledné) Fragmenty skúškového života 3


#článok som napísala -alebo skôr začala písať- ešte 22.1. v nedeľu ale som lenivá a vôbec...

Keď si píšete do Wordu každú maličkosť, ktorá sa vám stane, každý trápny vtip, každú hlášku, ktorú vypustíte v bdelom alebo nebdelom stave... ľahko zistíte, že máte pekné tri strany poznámok, ale nič komplexné, čo by ste mohli zverejniť. Potom si ale v nedeľu ráno sadnete do RegioJetu a poviete si: teraz alebo nikdy. Dám to dokopy. 
Zapla som si teda hudbu, notebook (z ktorého pozadia na mňa pozerá Obergruppenfuhrer Smith - ale on je fakt skvelý - a nápis Greater Nazi Reich, čiže spolusediaci na mňa pozerajú zvláštne) a píšem.

Verím, že toto  bude posledný článok o skúškovom v tomto semestri, a že ďalšie čo napíšem budú cestovateľské články plné lásky a šťastia, bez chemických a matematických vtipov (vždy, keď takto rozmýšľam počujem Anne Hathaway spievať v pozadí I dreamed a dream) . 
Kým sa však toho dožijete, budete sa musieť uspokojiť s dekadentným študentským humorom a historkami z našej internátnej izby.  Nie je to zrovna čítanie alá Dostojevskij, takže sa to snažím zachrániť fotografiami zimného Brna. Či sa mi to podarilo, zistíte po kliknutí na read more. 

≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃

Prednášajúca: Tohle vědet nemusíte, to je jenom pro zajímavost.  Učit se to musí jenom ty z vás, kteři mají biochemii.
Ja: (evil laughter) HAHHAHAHA, no nechcela by soooom!
Spolubývajúca:  Saša, ale  TY máš biochémiu
Ja: Jaj. Fakt. Kur*a.

"Výsosti, co mně to děláte, Výsosti, Vaše studium!" kričal preceptor za princom v Troch orieškoch pre Popolušku. Priatelia, takéhoto človeka by som presne potrebovala. Ktorý by ma naháňal po kolejích a kričal by na mňa, že ZASA píšem článok na blog/facebookujem/pozerám seriál/robím úplné zbytočnosti. 
Nicméně, nemám ho.  Musím si byť sama takýmto človekom. A občas je to naozaj ťažké. Najmä čo s učenia biochémie týkalo. 
Podarilo sa mi ale prinútiť sa sadnúť si na 8 hodín do knižnice, tri dni po sebe. Počas týchto 8 hodín som počúvala dookola 4 pesničky (niečo ako rádio Kiss Hády v Brne, eventuálne slovenský Express) a čítala a opakovala všetky enzýmy, cykly, a bohviečo ešte. Odchádzala som odtiaľ unavená, vyčerpaná a sklamaná z toho, že nie som schopná fotosyntézy, a musím sa ísť domov najesť a robiť ďalšie veci.

Večer pred skúškou je potom presne ten čas, kedy človek opäť začína  veriť na difúziu vedomostí a s nádejou, že sa prebudí múdrejší si dáva zošit pod vankúš (naivne totiž dúfa, že nastane presun informácií z miesta s vyššou koncentráciou vedomostí, teda zošita, na miesto s oveľa-oveľa-oveľa nižšou koncentráciou vedomostí, teda hlavou)  - a ide spať.

Samozrejme, takto to nefunguje. Ale je to dobré placebo. Realita je ale taká, že prídete na skúšku a... zistíte, že na žiadneho chlapa sa vlastne nedá spoľahnúť. Ani na Hansa Adolfa Krebsa - pretože vy viete celý jeho cyklus, a on tam nie je.

I: Akú známku by si chcela z biochémie?
Ja: C++ 


Biochemická múdrosť dňa:
Odpoveď na všetko je 42, pokiaľ sa ťa nepýtajú na ATP. Vtedy je to 36.

 ≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃





≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃
 
Cez skúškové, okrem iného, zistíte, čo neviete. Tak napríklad my sme zistili nasledovné:

  • ·         nevieme matematiku
  • ·         ani biochémiu
  • ·         a hlavne: NEVIEME OTVÁRAŤ VÍNO!
Pričom posledné menované má za následok to, že na strope máme mozaiku alá Jackson Pollock, čo vyvoláva v spolubývajúcich - ktovie prečo - záchvaty smiechu. Ale vraj to nemusíme premaľovať, že je to umenie. Plánujeme teda miesto maľovania opäť burger party s vínom, ale s iným - nech to farebne ešte vylepšíme.
≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃




 ...A teraz ležím v svojej detskej izbe. Na stole mám položenú vázu plnú tulipánov - Január nejanuár - oči sa mi zatvárajú, pretože matematika je únavná a záživná natoľko, že na to až nemám prirovnanie. Otec mi už na to stíhol povedať veci akože: keby si chodila na prednášky tak sa to nemusíš učiť. (Čo nie je pravda, lebo som to skúšala a efekt bol taký, že keď som tam šla, bola som unavená a nechápala som. A keď som tam nešla, tak som bola vyspinkaná a nechápala som.)

Ale matematika je teraz posledné čo riešim (ale už naozaj začnem mami fakt, od zajtra sa budem učiť hej. Ja viem, neprišla som do Košíc kávičkovať, ale učiť sa. Ale povedzte to kamošom.).Veci vychádzajú. A tým nemyslím len béčko z biochémie.
Je mi dobre.Usmievam sa.
≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃≂≃ 
A na záver..
tri pouličné myšlienky


Ďakujem za váš čas, ktorý ste venovali tomuto článku. Naspäť ho, žiaľ, nedostanete.
Pekný večer a zvyšok skúškového obdobia prajem!

PS: som lenivá si to čítať po sebe, naozaj. Potrpím si na gramatiku, na logiku, náväznosť..ale v článkoch sa aj mne stane, že mi čo-to ujde. Odpusťte.  
 
môj instagram , ostatné fotografie

Comments

  1. V prvom rade - pekné fotky! Páči sa mi ich kompozícia a majú v sebe atmosféru, čo ja rada :-)
    K úspešným skúškam gratulujem a pri tých zvyšných ešte držím palce, človek sa síce zašíva (ako napríklad aj ja teraz a to mám robiť iné veci :D), ale v konečnom dôsledku ho ten zvyšný čas potom nejako nakopne :D.
    To s tým vínom ma inak pobavilo, tiež si spomínam na staré časy, kedy sme s kamoškami nemali otvárač a nakoniec som ho otvárala drevenou vareškou, poprípade čo bolo poruke, normálne v tom už mám aj prax :D Nám síce nikdy nenamaľoval dielo na strope, ale často som mala pokrstené nohavice, lebo fľašu som pri otváraní vždy držala dole na zemi :D

    ReplyDelete
  2. Haha, těžký život studentský! :D Ale fotky máš nádherné. Když neuspěješ s biochemií, tak se uživíš prodejem fotek na fotobankách. :-)

    ReplyDelete
  3. Moc hezky napsaný čláínek a doplněný moc hezkými fotografiemi. Přeji Vám, aby zkoušky dopadly co nejlépe a držím palce v dalším studiu. Těším se na další článek a fotografie.

    ReplyDelete
  4. Opravdu nádherné snímky, nejde vybrat jen jeden nejhezčí. Držím palce, aby vám to při studiu klaplo a moc děkuji za návšěvu mého blogu a milý komentář.

    ReplyDelete
  5. môžem sa spýtať čo to máš za aparát? :)

    ReplyDelete
    Replies
    1. myslíš foťák? :) Canon EOS 550 D :)

      Delete
    2. áno myslela som foťák :) ja si stále chodím po odpovede :) neboj

      Delete
  6. Ani ty nevieš fotosyntenzovať? :D A ja, že som jediná :D

    ReplyDelete
  7. krasne fotky *.*
    k Bcku z biochemie gratulujem a teda snad uz aj ku koncu skuskoveho. ja uz tri dni necinne cakam na vysledky svojich poslednych troch skusok, ktore nie a nie prist.

    ReplyDelete
  8. Biochémia? Och ktorý ročník študuješ? Ja tam mám sesternicu teraz takže si plánujem dať niekedy trip do Brna za ňou. Fotky sú inač neskutočne pekné. Ja osobne som Brno videla zatiaľ len z vlaku, no ten výhľad stál za to. Taktiež gratulujem k úspešným skúškam.

    ReplyDelete
  9. Já upřímně nesnáším psát do Wordu, psát přímo na blog má pro mě kouzlo, které mě nějakým způsobem absolutně posune při psaní k tomu, abych byla s článkem spokojena. Rok zpět jsem v nemocnici neměla internet, takže jsem otevřela word a nedokázala jsem sepsat ani úvod, protože mi to přišlo hrozně jiné :D. Takže smekám, že to zvládáš. Ten rozhovor se spolubydlící o tom, že by ses nechtěla učit a ona tě upozornila na to, že studuješ biochemii mě naprosto pobavil :D. Ty fotky jsou klasicky naprosto dokonalé :). A to s tou látkou pod polštářem dělám taky :D:D. Absolutně nechápu, že tomu všichni věříme. :D

    hungarianblood.blogspot.com

    ReplyDelete

Post a Comment

Popular Posts