Pamätáš si minulý rok? Akoby to bolo včera...

Tik tok, odbíja polnoc, ľudia odpaľujú ohňostroje (ja nie, ja sa ich bojím, decentne teda mávam prskavkou v jednej ruke a cigaretou v druhej a ignorujem drnčanie mobilu)... a som zas o rok staršia (doslova a dopísmena), krajšia, múdrejšia.

Ha, múdrejšia. Múdry je ten, kto sa poučí na svojich chybách, kto ich zužitkuje. Tak som teda skúsenejšia, dobre.

December roku 2016 bol zvláštny mesiac. Inokedy, v predchádzajúce roky som sa nesmierne tešila na svoje narodeniny, na Nový rok (čítala som svoje staré statusy, tak viem. oh sweet summer child...). Tento rok... som sa zubami nechtami držala decembra a nechcela som aby sa tento, kurva dobrý, rok skončil. Našla by som na ňom chyby, škvrny. Ale našla som v tomto roku tak nádherné veci, že...

Odbíja polnoc. Je tu nový rok.

Neviem, čo mám čakať od roku 2017. Horoskop mi predpovedá lásku a kariéru. Ja, žiaľ, hviezdam tak celkom neverím (fun fact: aj chrípka bola považovaná za dôsledok nepriaznivých astrologických vplyvov). Kamarát mi raz povedal (že jemu povedal iný náš kamarát), že "Život budeš mať taký, aký si ho spravíš."  A ja konštatujem, že to tak tento rok bolo. Šla som za tým čo som chcela a bolo to krásne.

Nechcem bilancovať tento rok (veď to práve robíš, Alexandra). Ale..bol to najkrajší rok môjho (dosávadního) života. 

Lyžovačka, autoškola, maturita, chata, Praha, Letavy, perzeidy, Láska, Ty, Brno, Bratislava, Boh.

Koncerty, divadlá (a zasa raz  Letavy, a Žatva), kiná, oslavy, výlety, cestovanie. Noví ľudia... a aj tí starí.

Smiech. Slzy. Ešte viac z oboch. Láska z každej strany. Objatia (najmä tie letavské. ach čo by som za jedno také dala teraz!). Momenty. 

Ľudia hovoria veci ako : new year new me.  Dávajú si predsavzatia,.. ktoré sa nedodržia.

Ja nepotrebujem nový rok na to , aby som sa zmenila. Stačí, keď sa ohliadnem pár mesiacov do zadu a vidím, ako sa mením, nonstop. Vyvíjam sa, dospievam.

Odpútavam sa od svojich myšlienok a vraciam sa do prítomnosti. Stále je noc, sme na studenom balkóne. Oslavujem dvadsať rokov. Priatelia mi spievajú Slovenskú hymnu. Smejeme sa, objímame. Nesiem kamarátom koláč, ktorý mi upiekol oco. Sfukujem sviečky, znázorňujúce môj vek, ibaže v binárnej sústave. Hráme spoločenské hry. Beriem do ruky mobil a píšem ľuďom  prianíčka ( aj keď viem, že robím chybu (lebo "už nikdy nebudem nikomu písať opitá" hm hej, ale čo keď je to jediný čas, kedy mám odvahu ?)). Potom sedíme a rozprávame sa, dlho, až do rána.

Zaspávam. Ktovie, čo prinesie tento rok. Len dúfam, že bude rovnako dobrý, ak nie lepší ako ten minulý. 

A to isté prajem aj Vám.

PS: žeby moje motto na rok 2017? Možno je najvyšší čas, Alexandra. Ozaj.