"Nemusíš sa učiť na skúšku, ak si nedal ani zápočet," - fragmenty skúškového života 4.




 vyberala som asi tie najmenej relevantné fotky. a túto pesničku si pustite, srdcová

(motivačný citát na našich dverách)
 
Je máj. Konečne. Nie preto, že máj lásky čas alebo preto, že končí semester (to je vlastne v piči). Alebo preto, že všetko kvitne a ja dúfam, že už nebude snežiť. A preto, že ma čakajú majálesy a festivaly - toto som si všetko hovorila prvého mája. Ale ak som si naivne myslela, že aprílom sa skončilo všetko divné, mýlila som sa. Prišiel máj a ujebal mi dekel. Toľko na začiatok.
A to bol apríl naozaj, naozaj bláznivý mesiac. Lebo v apríli som stihla ...

  byť odmietnutá v divadle. Nuž.

… vidieť Lýdiino predstavenie v Bratislave a následne sa opiť na Kamennom námestí. Ale ešte predtým sa stratiť, skončiť pred Ministerstvom práce, povedať tam nahlas dopiče a zaspomínať si a tak

… zmeškať vlak do Brna a so spolužiakom si otvoriť víno na Bratislavskej hlavnej stanici a stretnúť tam svojich kamarátov

… prvý krát navštíviť Flédu - bola som na Katarziu a Barmanov s kamarátmi. Hipsterčina.

… zistiť, že mužom šibe. Ale že strašne.

… dostať pozvanie na večeru. Viď predchádzajúci bod.  

… skončiť na brnenskej pohotovosti  a dostať tam injekciu do zadku

… zdrogovať sa z liekov, ktoré mi dali na pohotovosti a (tak trochu) ukradnúť ŠPZ

… bozkávať sa 

... a potom plakať lebo On si niekoho našiel a ja som stále sama a neviem sa cez to preniesť aj keď sa snažím (viď bod vyššie)

… dostať spičing v škole, na prednáške, na ktorej som ani nemala byť, za to že vyrušujem

...organizovať filmový festival a nemať čas sa učiť

... zistiť, že mám strašne skvelých spolužiakov (alebo presnejšie partiu), ktorých mám fakt fakt rada a ďakovať za nich Bohu a Fakulte Informatiky.



»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»«««««««««««««««««««
MÚDROSŤ:
Ked si v podprsenke nájdeš zapaľovač  tak vieš, že Boh chce aby si išla fajčiť
»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»«««««««««««««««««««

Depka ma chytila, keď som zistila, že do 10 bodového zápočtu mi chýba 0,6 bodu. Najprv som fajčila a nadávala, potom som sa klepala a potom som sa v menze nad obedom rozplakala - a pritom bol obed fakt chutný. Skončila som u kamošky na intráku a domov som sa vrátila s revom o druhej ráno - vliekla som sa z nohy na nohu, fajčila a počúvala pesničky, ktoré mi pripomínali Jeho, lebo aby nebolo málo, práve v ten deň musel mať ešte aj On narodeniny (keď ti je nahovno, tak radšej poriadne jeden deň, ako postupne viac dní, že áno). Cítim určité duševné prázdno.
Keď sme vzdali zápočet z programovacieho jazyka C, smiali sme sa, že aspoň nemusíme riešiť skúšku, keď nemáme zápočet a skončili sme spolu pri pive a iných alkoholoch. Po tomto mi však víno naozaj nepomohlo. Ak vám niekto povie, že najlepšie na depresiu je dať si víno a čokoládu, nemá pravdu. Najlepšia je na depresiu aktívna činnosť - oprať, navariť a upratať, zaručené combo. Alebo si kúpiť lístok na vlak a odísť do Košíc, učiť sa iné záležitosti, keď toto už nemá cenu...

 »»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»«««««««««««««««««««
 Ženou na fakulte informatiky:
H: Máme najkrajšie baby z fakulty v partií.
T: A keby aj nie kvalitou, tak kvantitou. 4 ženy? Veď to je pol fakulty. 
»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»«««««««««««««««««««

Moja prvá skúška tento semester bola z biológie. Deň pred ňou som napísala svojej najlepšej kamoške (Bibiána a Rím) že "Biba, ja piču viem."  "Vidíš Saša, pohlavné orgány, to je dobrý začiatok."
Skúška bola nakoniec celkom ľahučká, a ja by som si z celého srdca želala, aby také boli všetky. Desať minút a odchod. Minulý semester som ale túto skúšku dala za 7, zhoršujem sa. Viem však že u ďalších mi tá hodinka na písanie bude málo, tak som rada, že aspoň niečo dávam.

Pri premýšľaní o skúškach, učení sa na ne, prihlasovaní a podobne cítim niečo ako existenčnú depresiu. 
Na šťastie, aké si len málokto vie predstaviť, som sa ocitla cez víkend na študentskom majálese. Ak by som v ten deň nešla makať na stánok za náš festival, ostala by som celý deň v posteli, revala a spala. Depresívna kôpka. Ale keďže som sa ocitla medzi ľuďmi, mentori nám kúpili alkohol a robili sme hlúposti, zrazu som zistila, že sa smejem. Síce necítim nič, ale smejem sa.

»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»«««««««««««««««««««  
 Každý problém má riešenie. Niekedy je to samovražda, ale stále je to riešenie.

Ja: Mám strašnú chuť skočiť z okna, ale PC hala je veľmi nízko.
I: Veď sa vyvez na siedme, tam je vchod na strechu
»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»«««««««««««««««««««   


Celkom nechápem, prečo si platím intrák. Mohla by som bývať v PC hale v našej škole. Prídem o 8 a odchádzam o 10 večer, domov sa vlastne chodím len vyspať. Ha, vyspať. Spánok je pre slabých. Ja nespím ani doma. Posledné dni sa mi podarilo prísť domov až "zajtra", jeden deň som dokonca neprišla vôbec. A tie ostatné som síce dorazila, ale do postele som sa uložila až dávno po druhej ráno, pretože som rátala matematiku. Úprimne povedané, jediný čas kedy vidím slnko je vtedy, keď si ideme von pred fakultu zapáliť. Ľudia môžu vravieť, že život je za oknom - nie je, ak si študent FI Muni. Ale Bože, viem, sťažujem sa - napriek tomu, pls, nech ma nevyhodia.
»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»«««««««««««««««««««   
Cvičiaci: Já bych chtěl vzoreček!
Ja: A ja by som chcela zomrieť a ?
Cvičiaci: Tak, co s tím (príkladom) budeme dělat?
Ja: Plakať?
(žeby mi nedal ten zápočet pre toto?)
»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»«««««««««««««««««««  
 

Ako som už spomínala, pomáhala som organizovať filmový festival. Samotný festival aj organizácia by si zaslúžil(a) článok, ale ja vám to skrátka zhrniem tu. Bolo to super. Ak si chcete pozrieť festivalový playlist a filmy tak nech sa páči: FFFI 2017.
A teraz  trochu podrobnejšie: v posledné dni, keď mi bolo najhoršie zo školy a blížil sa festival, ma fakt zachraňovala organizácia. Až prišiel ten deň a ja som vo festivalovom tričku, odznakom "JDI DO PIČI" a ooobrovskými slúchadlami (robila som reportérku) behala po fakulte a spovedala ľudí a - jednoducho mala čo robiť. Viete, hoci som bola len malý kúsok veľkej skladačky, pocit, že sa podieľam na niečom, na čo sa prišlo pozrieť viac ako 800 ľudí (a kvôli čomu som sa dokonca naučila telefonovať a pokúsila sa obľúbiť si svoj hlas), bol  úžasný. Vedieť, že ste zodpovedný, čo i len čiastočne, za spokojnosť takej kopy ľudí, a vidieť že sú fakt spokojní, je hrozne uspokojivé a človeka to posúva (lebo nikto nedokáže tak posunúť človeka dopredu, ako dokáže len človek posunúť človeka dopredu). Jasné, kredity za to boli tiež, a tie zbieram radšej ako pogy alebo pokémonov, ale bolo to viac ako len predmet - bola to partia, zážitky, smiech, stres a zodpovednosť, ale najmä nové kontakty a priatelia. Bol to 17. ročník Filmového festivalu fakulty informatiky. Teším sa o rok, kedy si filmy pozriem tam a nie doma. Iba že by som v tom zase bola až pouši.
Ak ma nevyhodia.



Záverom: viem, že píšem denníčkovo a intímne. Inšpiruje ma k tomu Terezka zo sweetmelange a Lydka z apredsasanevydala (hlavne Lýdia, lebo to je taká moja platonická láska a dúfam, že na Letavách sa konečne stretneme a zoznámime).
Môj ex mi tiež povedal, že je to veľmi osobné a blah blah blah... moja najkamka si to tiež myslí.
Ja si to myslím tiež, ale mám to niekde.
Pretože viete čo? Takto to cítim. A ja nebudem písať niečo, čo mi za to nestojí. Len srdcom vidí človek spávne.

A touto vetou končím a naozaj sa idem učiť. Aby som už všetky ostatné skúšky porobila a nemusela sa za seba hanbiť. Aj keď sa už hanbím.

Comments

  1. Žeby som mal konečne parťáčku na tandemový zoskok? (akurát by som neradil skákať z budovy - rady skúsenejšieho)
    Jej to je škoda zrovna tento rok som FFFI hrubo odignoroval. Hanba mi! Dúfam, že vyhrali naši!

    ReplyDelete
    Replies
    1. eeeej informatik?! prečo anonymne potom? to sa mi bude ťažko skákať keď neviem s kým :D :))

      Delete

Post a Comment