Jesenné Brno a moje dojmy. A fotografie.

 
prosím, nehľadajte hĺbku, príbeh.
vychutnajte si fotografie a -ak chcete- ponorte sa trochu do mojich myšlienok

... počúvam škandinávsku hudbu a vychutnávam si tie, priam mystické, melódie, ale najmä to, že som sama a nemusím sa učiť. Môžem proste len tak byť.
Myslím, že podľa hudby akú človek počúva vieme usúdiť veľmi veľa. Nemyslím len to, aký je...skôr narážam na to, že vieme pochopiť akým obdobím prechádza. Ešte pred pár dňami by som si teraz asi peckovala Saténové ruky a nakoniec sa našla niekde pri Zeppeline... Dnes stavím na Janu Kirschner a škandináviu.... Môj život prešiel od leta mnohými zmenami, ja som nimi prešla tiež. Som dospelejšia, skúsenejšia. Obvykle zmätenejšia. Rada by som povedala, že aj múdrejšia, ale to asi nie. Dnes som však pokojná a vyrovnaná.  Idem domov.
Jesenné Bno je prekrásne. Hlavne okoli Veslářskej, okolo Svratky, je úplne magické. Som vďačná, že mám ako telesnú jogging, lebo som objavila práve toto okolie. Ale aj mesto je krásne. Okolie Botanickej (ulice, nie záhrady), ktorým kráčam do školy je prekrásne... ak vám nevadí, že vám môže každú chvíľku padnúť na hlavu gaštan. Mesto, pokiaľ práve neprší, je čarovné... vlastne je čarovné aj v daždi, keď sa trbliecu mokré dlaždice a odrážajú sa v nich svetielka Je v tom priam niečo vianočné.
Ale  bez ohľadu na krásu tohto mesta ma to nesmierne ťahá domov. Teším sa na rodinu, na priateľov, na mesto. Sedím v žltom vlaku, píšem, počúvam hudbu a ... teším sa. A programujem, veď som informatička. Je pravda, že na Slovensku som zo spolubývajúcich bola najčastejšie (niečo ma zjavne priťahuje na Bratislave...), ale doma som nebola ani raz. A verte mi, jesenné Košice sú rovnako ľúbezné ako Brno, o to viac, že v nich na okamih môžem zabudnúť na matematiku. O to viac, že je tam mamka....
Som rada, že študujem mimo Košíc a netrávim všetok svoj čas s rodičmi, to áno. Ale vidieť ich raz za mesiac a pol, je predsa len málo, respektíve, je to strašne veľký skok po tom, čo som s nimi trávila každý deň. Brno ma učí väčšej samostatnosti aj odvahe, učím sa komunikovať, oslovovať, písať maily... Je to nie len vysoká škola, ale aj škola života. Ale napriek tomu, alebo práve preto, túžim po domove...
Po mieste, kde mi niekto navarí, kde si budem môcť v kľude oprať a vyžehliť, kde nebudem musieť ísť nakúpiť, aby som mala čo jesť....

Posledný týždeň bol extrémne náročný. Prvá vnútrosemestrálka (ku ktorej sa radšej nevyjadrujem. Ako mi povedal jeden človek: nemôžeš sa trápiť matematikou. Matematika, to sú čísla. A žiadne číslo nie je skutočné), víkend v Bratiske a napokon hádka na internátnej izbe. Naša izba nie je malá, ale v napätom ovzduší, aké vládlo tento týždeň, sa tie steny akosi zmrštujú...
Aj z toho dôvodu sa teším domov, že sa o tom všetkom azda porozprávam s mamou. Mamy vedia, dokonca vedia aj keď nevedia. Netuším ako  to robia, ale je to tak, je to viac, než len ženská intuícia!
Sedím teda vo vlaku a dívam sa z okna. Je tma a fakt nič nevidno. Neuvidím Tatry, čo už. Píšem básne a poviedky, a tento článok, pretože sa potrebujem vypísať. Našla som sa v písaní. To, o čom nedokážem hovoriť, dokážem napísať, dokážem to dať do veršov ľahšie než do slov. Asi to má čo robiť s láskou... k životu.  
Dívam sa z okna a síce nič nevidno...ale ja viem, že zajtra uvidím Košice a ešte dnes svojich rodičov. A viem, že kým sa tak stane musím sa ešte chvíľku dívať na Python a ťukať kodiky...
Ale všetko je fajn. Som vyrovnaná, som šťastná. Kiežby mi to vydržalo.

PS:
Čo som sa naučila za mesiac matematiky na VŠ:
-„Kľúčové nie je to, čo robíme, ale čo nerobíme a mali by sme robiť."
-„Relativitu času deťom vysvetlíte tak, že, keď položím ruku na rozpálenú pec, tak minúta sa zdá ako hodina a keď na rozpálenú ženu, tak hodina sa zdá ako minúta."
-„Hlavnou myšlienkou Revoluce jedného stebla trávy je, že je dôležité mať vždy dostatok času na poriadneho šlofíka"
-„Neriešte, čo si o vás niekto myslí, to je jeho problém. Ale akonáhle to začnete riešiť, stáva sa to aj vašim problémom."
-„Nemôžete byť v prítomnom okamihu a zároveň sa ponáhľať."

Okrem toho: základy zen-budhizmu, konšpiračnú teóriu Kristovej krvi a hrobky, a fakt, že za všetkým stoja ilumináti
Bonus (z druhej matiky): „Jablka patří vypálit a ne na notbuky!"

Comments

  1. Vybrala si skvelú pesničku, krásne mi doplnila článok. A tuším, že v nasledujúcich dňoch si ju budem púšťať častejšie, jej melódia sa naozaj príjemne počúva. Inak súhlasím s tým, že z hudby, ktorú človek počúva sa dá vyčítať veľmi veľa, rovnako je to podľa mňa aj v prípade kníh a vlastnej tvorby.
    Článok na mňa pôsobí presne tak, ako opisuješ svoje pocity, tak nostalgicky, ale zároveň šťastne. Poznám tento typ nálady. Aj v mojom živote sa toho veľa zmenilo, niekedy sa až nestíham čudovať, kedy sa to stalo, ale späť by som to už za žiadnu cenu nevrátila. :)
    Prekrásne fotky. Neviem, ako to robíš, ale z tvojich fotiek vždy sála taká čarovná atmosféra, že občas sa mi až ťažko verí, že také nádherné miesta existujú. Asi by som mala lepšie hľadať. :)

    ReplyDelete

Post a Comment