Úvahy poslednej novembrovej noci

Stojím v antikvariáte pri pokladni a čakám, kým starý pán predo mnou zaplatí. V ruke držím romantiku pre mamku a nejakú knihu o vesmíre pre otca (obsahuje veľa vzorcov, ktorým nerozumiem, takže sa mu bude páčiť). Pán predo mnou sa odtrhne od platenia a rozhovoru s majiteľom a pochvalne si premeria moje knižky. "Jé kupujete knihy, dobře děláte, že čtete!" Usmejem sa. Idú Vianoce, vysvetľujem, tak kupujem pre rodičov takéto darčeky. Ale aj ja mám plnú tašku kníh, z knižnice. Hoci nestíham čítať kvôli vysokej škole. Ešte prehodíme pár viet, pán zaplatí a potom sa otočí ku mne. Z tašky vytiahne rozsvietenú elektrickú sviečku a podá mi ju. "Tady slečno, tohle je pro vás, když už se snažíte udělat Vánoce hezké jiným, aby jste je taky měla krásné!" Dojatá zaplatím a odchádzam, do tmy intrákovej izbičky teraz žmurká sviečočka a dodáva vianočnú atmosféru..

... veru, aj takéto je občas Brno. Nie, že by bolo bezchybné, každé mesto má svoje muchy (najčastejšie sú nimi ľudia), ale toto mesto je predsa len čarovné. Teším sa z toho, že tu som.

Minule som počas prednášky  zízala von z okna (tváriac sa, že sledujem dáta na monitore) a rozmýšľala som, aký bol môj, zatiaľ, najkrajší deň v živote? A veru... neviem.

Neviem vypichnúť len jeden bez toho, aby mi to samej neznelo prázdne, nedostatočne, naivne. Ale pritom viem, že dni na ktoré myslím, ktoré by som do tejto kategórie zaradila boli kúzelné...

Nuž, je ťažké vybrať jeden najlepší.  O to ľahšie je nájsť takmer na každom dni niečo pekné. A presne o to sa snažím...

Stála som na balkóne a fajčila - stáva sa z toho zlozvyk, fuj . V ušiach slúchadlá, vonku ticho padá sneh. Opretá o zábradlie sa dívam do tmy, keď tu zrazu... Ty vole, Alexandra, toto je tvoj život, napadne mi. Študuješ matematiku, (okay, informatiku, ale vzhľadom k tomu koľko rátame mám právo vyjadriť sa takto),  si zaľúbená a žiješ v Brne. Kto by to bol kedy povedal?

Myslím že, ale iba myslím, že to takto asi malo byť. Neverím už na náhody, už dlho nie.

Hľadám teda na každom dni niečo pekné. Pohádam sa so spolubývajúcimi (internát vás naučí povedať prepáč dokonca aj vtedy, keď ste nič neurobili, lebo veď dospelosť!), ale užijem si kino s kamarátkou. Pokazím test z matiky, ale  vyjdeme si s koňmi do lesa. Som smutná zo vzťahov, ale kúpim si tú striebornú sukňu z Reservedu za 700Kč, ktorú si vlastne nemám kam obliecť (hej, presne to som urobila)...

V týchto úvahách končím poslednú novembrovú noc a pýtam sa: čo prinesie December? Veľmi často som od tohto leta začala počúvať vetu: Buď šťastná! Tak sa teda pýtam: budem? Je na neuverenie, že je tu posledný mesiac. Niečo sa končí, aby sa mohlo začať niečo nové.

Ja ale nie som pripravená dať niektorým veciam zbohom.

Čo bude?

Tiež som zvedavá.

Idem spať, preberiem sa do nového mesiaca!